Pri cestovaní už nikdy nelietajte!

Tentokrát na tému cestovanie, čas a svet. Cestovanie ponúka neskutočné zážitky, ale v súčasnom uponáhľanom svete si často ani neuvedomujeme, kam nás naše túlavé topánky priviedli. Existuje recept na to, aby sme počas našich ciest viac vnímali dianie okolo nás?

Svet je rovnaký už stovky miliárd rokov. Minimálne jeho veľkosť je konštantná, hoci sa nám zdá, stále menším. V časoch konských záprahov bola celodenným výletom už stokilometrová vzdialenosť a dnes preletíme medzi štátmi za dve hodiny. Svet sa opticky zmenšil a preto ráno môžeme raňajkovať v New Yorku a večeru si objednávať v dobrej reštaurácia San Francisca. Lietame z jedného kúta sveta na druhý, a nielen lietadlom. Lietame mysľou, na letiskách máme pred očami tablety, mobily, notebooky, miesto toho, aby sme obdivovali krásne turistky. Smskujeme alebo vybavujeme e-maily. Svet sa nezmenšil, iba nám sa zdá malý, pretože prestávame vnímať veľkosť jeho krásy.

Vezmite si fľašu kvalitného vína.  Započúvajte sa do zvuku, akým prvé kvapky dopadajú do pohára. Vychutnajte si jeho chuť, vôňu, jemné úvodné tóny ovocných silíc na jazyku a pokračujte ďalším dúškom. Fľaša vína z Portugalska, Francúzska, Kanady, ani svet z fľaše s kvalitným mokom sa nedá vychutnávať z plastového pohára. Pritom svet doslova konzumujeme.

Chceme vidieť stále viac a pritom akoby sme videli menej, v každej krajine vnímame tie najvychytenejšie kultúrne pamiatky, ruch turistov. Často  nevieme, či sme v Los Angeles, Prahe, v Dubaji, niekde pri pyramídach Machu Picchu, stále rovnaké zmesi jazykov, fotoaparátov, kultúrneho mixu globalizácie. Akoby sme pozerali film na jednom veľkom medzinárodnom plátne. Akosi sme zabudli vychutnávať vône, delikatesy, chute a príchute.

Počas cestovania sme čoraz viac uponáhľaní a máme strach, že nám niečo unikne, že niečo nestihneme, až prehliadame takmer všetko. Svet nie je menší preto, že ho vieme preletieť za pár hodín. Zminiaturizovali sme ho otesaním o chute, vône, esencie a plnohodnotné emócie. Je malý, lebo máme pocit, že nech sme kdekoľvek, sme „doma“.

Zmeňme občas optiku. Prestaňme po svete lietať. Zastavme na chvíľu kolobeh života a letový režim si nechajme v mobile aj dávno po tom, ako opustíme letisko. Nechoďme taxíkom, ale prehoďme pár slov s ľuďmi na ulici. Hoci bude ťažké nájsť niekoho, kto sa nebude ponáhľať, oplatí sa. Vybrať sa dlhšou cestou nemusí znamenať len stratu času. Cestovať vlakom a vidieť čo z oblakov nezhliadneme, nie je zbytočné premrhaný čas.

Cestovatelia boli odpradávna milovníci zážitkov, dobrodružstiev, milovali zmyslové vzruchy, vône, milovali pohľad na kopce, hory a telá vzrušujúce pre svoju inakosť. Súčasný turista sa stará o čo najväčšiu pamäťovú kartu v mobile a hľadá kaviareň s wi-fi aj pri pyramíde, aby bol prvý z turnusu, kto zdieľa fotky na Facebooku či Instagrame. Pritom niekto bez internetu, ten čo pohladí kamenné ruiny, pošteklí ho v nose prach, zacíti rozpálený kameň a vidí, ako zub času hlodá svoju cestu ľudskými dejinami, sa neponáhľa, pije fľašu skutočného poznania až do dna a nenechá sa rušiť zbytočným lietaním.

Niekedy sa to nedá, no skúsme prestať všade iba „letieť“. Ak chceme, aby svet bol pre nás opäť miestom pre obrovské zážitky a nestratil nič zo svojej veľkosti. Skutočný milovník cestovania zbožňuje pestrosť a nechce malý svet, do ktorého sa nemôže vmestiť schopnosť žasnúť. Preto nikdy nelieta. Ani keď cestuje lietadlom.

Marek Mittaš
Fotografie: Pixabay, Dreamstime