Druhá cesta do USA – JUŽNÁ KALIFORNIA (alebo ako zvládnuť vstup do krajiny)

Po Louisville v Kentucky nasledovala krátka pauza, ktorú som využil na prípravu novej cesty. Tentokrát som si za cieľ vybral destinácie v južnej Kalifornii. Medzi nimi dominovali mestá Los Angeles a San Diego, ale aj niekoľko menších príjemných miest a mestečiek.

Akousi symbolickou vstupnou bránou do južnej Kalifornie je Los Angeles. Patrí k mestám, ktoré na návštevníka dokáže zapôsobiť rôznym dojmom. Poznám známych, ktorí LA navštívili a povedali si, že viac by do tejto metropoly nevstúpili. Jednoducho, nepáčila sa im alebo nemali možnosť mesto dôkladnejšie spoznať.

Z autobusu, keď sa vám za oknami mihá niekoľko prúdov mestskej diaľnice, to ani nejde. Mnohí totiž absolvovali pomerne krátky program spojený s návštevou Las Vegas a tiež prehliadkou Grand Kaňonu, čo znamenalo, že strávili dva, maximálne tri dni v LA a na prehliadku mesta im nezostávalo veľa času. Boli ubytovaní v hoteli v blízkosti letiska – v časti Inglewood, kde toho na pozeranie nie je veľa, a v rýchlom tempe navštívili prevažne tie najznámejšie oblasti – Hollywood Boulevard, Rodeo Drive či Beverly Hills, s krátkymi prechádzkami. V niektorých prípadoch aj Griffith Park a možno Santa Monica Pier. Ale, aj na tieto časti je potrebné mať čas a pokoj.

Ja som sa vybral do LA samostatne, čiže bez akýchkoľvek obmedzení a mesto som si obľúbil. Od mojej prvej návštevy ubehlo zopár rokov a do mesta anjelov som sa už vrátil trikrát. A stále bolo čo objavovať.

Na úvod prekvapenie
Vstup do USA je niekedy spestrený sériou viacerých kontrol – pohovorov. Napríklad, o jeden pohovor naviac môžete absolvovať v prípade, ak ste si na cestu do USA vybrali americkú leteckú spoločnosť. S takouto situáciou sa môžete stretnúť na niektorom z európskych letísk v prípade prestupu (tranzitu), keď vás po „checkingu“ – kontrole dokladov a príručnej batožiny a pred vstupom k bráne „gate“ (miesto odkiaľ sa nastupuje do pristaveného lietadla) skontrolujú úradníci. Položia vám pár otázok, ukážete im pas a letenku. Nič viac. Poviete pár slov o destinácii, kde odlietate, prípadne účel cesty a máte to za sebou. Ja som sa s takýmto prípadom stretol len raz na londýnskom letisku Heathrow, keď som letel s American Airlines.

Samoobslužné kiosky
Pri prílete do USA vás na niektorých letiskách privítajú samoobslužné kiosky, ktorých hlavnou úlohou je zjednodušiť vstup do „štátov“. Kiosky suplujú vypisovanie colných vyhlásení, ktoré sa v minulosti museli vypĺňať už na palube lietadla smerujúceho do USA. Pre informáciu prikladám zoznam letísk, kde na takéto kiosky natrafíte.

Zoznam samoobslužných kioskov na amerických letiskách:

Hartsfield-Jackson Atlanta International Airport (ATL)
Austin-Bergstrom International Airport (AUS)
Boston Logan International Airport (BOS)
Charlotte Douglas International Airport (CLT)
Chicago Midway International Airport (MDW)
Chicago O’Hare International Airport (ORD)
Dallas/Fort Worth International Airport (DFW)
Denver International Airport (DEN)
Detroit Metropolitan Wayne County Airport (DTW)
Fort Lauderdale-Hollywood International Airport (FLL)
Honolulu International Airport (HNL)
Houston George Bush Intercontinental Airport (IAH)
Las Vegas McCarran International Airport (LAS)
Los Angeles International Airport (LAX)
Miami International Airport (MIA)
Mineta San Jose International Airport (SJC)
Minneapolis-Saint Paul International Airport (MSP)
New York – John F. Kennedy International Airport (JFK)
Newark Liberty International Airport (EWR)
Oakland International Airport (OAK)
Orlando International Airport (MCO)
Philadelphia International Airport (PHL)
Phoenix Sky Harbor International Airport (PHX)
Pittsburgh International Airport (PIT)
Portland International Airport (PDX)
Raleigh-Durham International Airport (RDU)
Reno International Airport (RNO)
Salt Lake City International Airport (SLC)
San Diego International Airport (SAN)
San Francisco International Airport (SFO)
Seattle Sea-Tac Airport (SEA)
Tampa International Airport (TPA)
Washington Dulles International Airport (IAD)
William P. Hobby International Airport (HOU) – Houston

Procedúra pri samoobslužnom kiosku by mala byť náhradou za vypĺňanie tradičných colných vyhlásení, ktoré dostali cestujúci už na palube lietadla.

Celý proces na samoobslužnom kiosku pozostáva:

naskenovanie strany v pase s vašimi údajmi
zodpoviete na niekoľko otázok, ktoré sú takmer zhodné s tými na pôvodných colných lístkoch, ktoré sa rozdávali na palube lietadla do USA (vypisujete alebo odklikáte: osobné údaje, informáciu o lete, odpovede o produktoch, ktoré so sebou nesiete do USA /napríklad ovocie, zvieratá/; na otázky vo väčšine prípadov odpovedáte – nie; A nemyslím, že so sebou si nesiete hotovosť vyššiu ako 10 000 USD)
následne si naskenujete odtlačky prstov ruky, odfotíte sa a celý proces je vybavený

To je všetko, čo je potrebné pri samoobslužnom kiosku previesť.

Keď dokončíte celý proces, z kiosku si vezmite potvrdenie, ktoré si vložte do pasu a ten potom predložíte na vstupnej kontrole.

Ak by ste mali problém s obsluhou kiosku, niečomu nerozumeli, pokojne môžete osloviť ochotných pracovníkov, ktorí vám radi pomôžu „prehrýzť sa“ celým procesom obsluhy.

Po tomto kroku vás čaká už len pohovor, ktorý však pozostáva opäť zo zosnímania odtlačkov prstov a fotografie. Potom vám pracovník vstupnej kontroly položí dve-tri otázky týkajúce sa vašej cesty – napríklad aký je dôvod vašej cesty či miesto pobytu… a máte to vybavené.

Len zriedkavo sa môže udiať situácia, o ktorej ste vôbec nepremýšľali. Mne sa počas jednej z mojich ciest stalo, že som mal vystavený ešte starý pas bez biometrických údajov a preto som musel mať vybavené víza. Jednak pre tento dôvod a rovnako aj preto, že som cestoval do USA ako novinár. Organizátor športového eventu vyžadoval, aby som si na Ambasáde USA na Slovensku vybavil pracovné vízum. Pracovníkovi kontroly sa niečo nepozdávalo, keďže nedokázal pochopiť, načo mi je (cudzincovi) pracovné vízum. Jednoducho, mal obavy, či náhodou nebudem v USA „načierno“ pracovať. Presviedčal som ho, že ide o novinársku cestu, ale asi som nepoužil dostatočné argumenty. Nástojil na tom, aby som si dal vystaviť povolenie ESTA, aj keď som mu vysvetľoval, že bez pasu s biometrickými údajmi to nejde. Tak ma nechal vziať eskortou dvoch policajtov na oddelenie, kde sa podobné prípady riešili. Samozrejme, vzal mi pas a viac sa o mňa nestaral.

Na oddelení som si počkal trištvrte hodiny v napätí, aký osud ma postihne. Keď som sa dostal na rad a vysvetlil pracovníčke o čo ide, tá sa na mňa pozrela, vyslovila pár nelichotivých slov na daného kolegu a zaznamenala do pasu potrebné údaje. Bol som voľný. Niekedy sa udejú aj neobvyklé momenty. Dnes na túto situáciu spomínam skôr s úsmevom. Získal som nové skúsenosti. Viackrát sa už podobné udalosti nezopakovali.

Som však presvedčený, že vy sa s podobnou situáciou nestretnete. Môj prípad bol špecifický.
Dnes už vstupný pohovor nie je taký náročný a zdĺhavý ako v minulosti.

Požičajte si auto
Konečne, kontroly sú za vami, môžete si ísť prevziať svoju batožinu a vydať sa ďalej. Pravdepodobne budete riešiť tranzit z letiska do mesta a vášho hotela. Na výber máte, samozrejme, viac možností, ale… v LA jednoznačne odporúčam požičať si auto. Jedine, že by ste mali v meste známeho – známu, ktorý(á) sa vám bude počas vášho pobytu venovať a zhostí sa úlohy sprievodcu a vášho šoféra – taxikára. Počas môjho prvého pobytu v „meste anjelov“ som takúto možnosť využil. Ale stálo ma to veľké množstvo čakania, keďže doprava v tomto meste je náročná a odhadnúť presný čas príchodu vášho „šoféra“ bolo náročné.

Domáci a návštevníci, ktorí už raz Los Angeles navštívili tvrdia, že bez auta to nejde. Áno, je možné využívať formu verejnej dopravy alebo taxíky, ale v prvom prípade sa musíte pripraviť na dlhý časový úsek, ktorý strávite na zastávkach čakaním a potom dlhotrvajúcimi presunmi z miesta na miesto. V druhom prípade – čiže využívaním taxíkov, prídete o peknú kôpku peňazí. (Keď som navštívil LA prvýkrát, tak som si nepožičal auto, ale mal som zas k dispozícii pomoc v podobe kamarátky aj s autom. Keďže žila v LA, nemusel som si robiť starosti. A, samozrejme, bola to skvelá príprava na budúci rok, kde som už siahol po požičovni.) Ale cestu z letiska do hotela som musel absolvovať taxíkom, ktorá ma stála 88 dolárov. V Los Angeles sa jazdí veľa a často prekonávate väčšie vzdialenosti, čiže taxíky by vám zhltli takmer polovicu vášho rozpočtu určeného na výdaje spojené s pobytom.

Ak šoférujete a máte 25 rokov a viac, požičovňa áut je výborná voľba. Prečo 25? Požičovne áut v Amerike umožňujú riadiť takéto auto od veku 25 rokov. Ale… výnimky existujú. Záleží to individuálne od jednotlivých požičovní, pretože je to ďalší spôsob ako vyinkasovať od zákazníka dodatočné poplatky.

Potom vám už nič nestojí v cestovaní po LA, aha – ešte jedna informácia – bez navigácie by to bolo mimoriadne zložité, takže si ju požičajte v požičovni, alebo ak máte niekoho známeho v LA, tak ho o ňu požiadajte. Prípadne si stiahnite do vášho mobilu aplikáciu s navigáciou s mapami mesta, ktoré chcete navštíviť.

Onedlho pokračovanie na tému – Ako si v USA požičať auto