Magazín

Amerika z prvej ruky

Zvykne sa vravieť, že keď sa chcete dozvedieť o nejakej krajine čo najviac, skúste osloviť niekoho z domácich. Ja som to vyskúšal a prežil atraktívne stretnutie s  blogerkou (ktorej príspevky Potulky po USA môžete sledovať na Facebooku), muzikantkou a ešte k tomu sympatickou Slovenkou Henrietou Stepanovsky, ktorá žije v USA už dlhých desať rokov. Náš spoločný rozhovor vám ponúkne aj odpoveď na otázku – prečo by ste mali vycestovať do USA.

Henrieta, vo virtuálnom svete ste známa vaším blogom „Potulky po USA“. K blogu však viedla zaujímavá cesta a rozhodnutie odcestovať do USA, kde žijete už dlhú dobu. Preto by so sa chcel na úvod spýtať – čo vás priviedlo do Ameriky? Bolo to náhodné rozhodnutie alebo ste sa na tento krok pripravovali už dlhšie?

Do USA ma priviedla hudba, ktorej som sa venovala už od gymnázia. Spievala som v rockovej skupine a po nejakom čase sa nám pošťastilo dostať na pódium festivalu Texas Rockfest v Austine. Od tohto momentu sa to rozbehlo takou rýchlosťou, že v USA som už vyše desať rokov.

A prečo práve USA?

Odcestovať práve tam, odkiaľ pochádza väčšina hudby, ktorú som počúvala, bol môj dávny sen. Rovnako som chcela vidieť naozajstnú realitu a nie len to, čo vidíme v telke. Vždy som túžila stráviť nejaký čas s kapelou v USA a spoznať kultúru, ľudí, zmýšľanie, samozrejme, zlepšiť si angličtinu a celkovo sa nechať inšpirovať tamojším životom. Mala som pocit, že by mi to mohlo do života priniesť množstvo skúseností.

Mohli by ste prezradiť aké boli vaše začiatky  v Amerike? Ako rýchlo sa vám podarilo zvyknúť na novú krajinu a jej životný štýl?

Začiatky boli, samozrejme, veľmi ťažké, ale s tým sme rátali. Ako sa tu vraví, nebolo to naše prvé rodeo. Tým, že sme si s kapelou už raz nový život zakladali vo Veľkej Británii, boli sme už trochu ostrieľaní. Navykli sme si na britskú angličtinu, čo znamenalo, že v Texase som sa musela prvé týždne naozaj sústrediť, aby som domácim porozumela. Jednak pre ich slang, ale aj akcent. Našťastie sme boli všetok čas obklopení Američanmi a tým pádom sme si rýchlejšie zvykli na americkú angličtinu, ale aj ich mentalitu a čoskoro sme sa stali súčasťou lokálnej komunity. Myslím, že po dvoch rokoch sme sa tu už cítili ako domáci o ďalšie dva roky si dokonca náš basgitarista našiel aj manželku z Texasu. Boli sme už ako doma. Veľmi sa mi páčilo tropické prostredie južného Texasu a teplá voda Golfského zálivu, hlavne po studenom a zmoknutom Anglicku. Keď ste niekde šťastný, tak vám aj každodenné problémy neprídu také náročné a zložité. Jednoducho pochopíte, že problémy sú súčasťou života, ale vaša prítomná realita sa už nezopakuje.

Čo vás najviac na tejto krajine fascinovalo, prípadne vás prekvapilo a stále priťahuje?

Fascinovala a stále ma fascinuje či priťahuje skutočnosť, že ľudia sú tu rôznorodí, tak ako aj samotná krajina, ktorá je zo štátu na štát úplne iná. Americkú prírodu som si naozaj zamilovala. Má svoje čaro a energiu. Nie každý to musí pocítiť rovnako. Všetci sme iní. Ja som sem však prišla s otvorenou mysľou a prevýšilo to všetky moje očakávania. Život v Amerike ma po každej stránke naučil neskutočne veľa. Prežili sme úžasné „road tripy“ po USA, ale aj prírodné katastrofy – ako hurikán či masívny požiar, a to všetko mi ponúklo úplne iný pohľad na život. V každom prípade ma stále priťahuje to, že sa tu cítim neskutočne doma, mám pocit, že sem patrím a Amerika ma neprestáva baviť.

Žili ste na rôznych miestach USA, ale momentálne ste sa usadili v Kalifornii. Aké dôvody vás presvedčili pre Kaliforniu?

Žili sme v Texase na ostrove South Padre. Odtiaľ sme sa chceli presťahovať do Austinu hlavne za kapelu, pretože sme tam chceli vydať album a urobiť si na lokálnej scéne meno. Život to však zariadil inak. Je to dlhý príbeh, ale odvtedy som sa rozhodla, že už nič v živote nebudem plánovať, pretože to nakoniec vypáli úplne inak. Niekedy to prekvapí milo a niekedy ani nie, najmä preto, že som mala od života konkrétne očakávania. Nakoniec život to všetko zariadil oveľa lepšie a teraz som veľmi vďačná, že momentálne žijem v nádhernom prostredí (Santa Barbara, Kalifornia), o ktorom sa mi ani nesnívalo. Áno, človek tu zaplatí za prenájom peknú kôpku peňazí, keď chce bývať na peknom mieste blízko oceánu, ale stojí to za to. Tiež sa mi páči, že Kalifornia je v každom smere progresívny štát. Stravujem sa zdravo a páči sa mi výber zdravých jedál a farmárskych trhov, kde v každom ročnom období nakúpite skvelé čerstvé bio ovocie a zeleninu. Jesť BIO je tu veľkým trendom, ako aj aktívny životný štýl, keďže väčšinou je tu slnečné počasie.

Ako by ste charakterizovali váš súčasný život? Pripomína známy „americký sen“?

Ha! To je zaujímavá otázka, lebo americký sen môže znamenať pre každého niečo iné. Pre mňa to bola možnosť tvoriť a hrať v Amerike, čo sa mi podarilo. Sny sa však menia rovnakým tempom, ako sa mení aj človek. Neskôr ma začalo baviť cestovanie a objavovanie, pretože Kalifornia má v ponuke snáď všetko. V podstate si žijem svoj americký sen. Žijem v Santa Barbare, ktorá je tým najúžasnejším mestom, aké som kedy v USA objavila. Je tu vysoká koncentrácia dobre vyzerajúcich, zaujímavých ľudí a skvelé podnebie. V Santa Barbare ma to neprestáva baviť, pričom tu nachádzam množstvo inšpirácie. Mesto je po estetickej stránke tiež pastvou pre oči. Keď prechádzam krásnymi uličkami na mojom skejte či bicykli, som vždy naplnená pocitom vďačnosti. Vediem vyvážený život, nepreháňam to s prácou, aby som mala čas na seba, svoju hudbu, blog, koníčky či cvičenie.

S manželom sa rada preveziem na motorke Harley Davidson do rôznych okolitých miest alebo zájdem na pláž. Jednoducho, v rámci možností si to tu užívam.

Mnohí turisti zo Slovenska, ale aj strednej Európy sa často zvyknú pochváliť svojimi cestovateľskými zážitkami, ale počas rozhovorov s nimi zisťujem, že ich cestovný itinerár obsahuje skôr destinácie v Ázii či južnej Amerike. USA akoby vedome odkladali na neskôr alebo sa im vyhýbali. Mohli by ste uviesť argumenty, prečo by sa mali cestovatelia vybrať aj za oceán do Spojených štátov?

Cestovať po USA alebo len navštíviť a prejsť kúsok Kalifornie, chce trochu peňazí a verím, že častokrát vyhrá južná Amerika, kde človek za tie peniaze strávi viac času.

Na druhej strane, USA je rozmanitá a jedinečná krajina, ktorej návštevu by ste nemali vynechať. Ponúka toho až príliš veľa! Zaujímavú prírodu, mestá, zaujímavosti ako „ghost towns“ alebo rôzne múzeá či miesta kde sa točili známe filmy. Len samotná Kalifornia je ako celý svet v jednom štáte. Máme tu všetko – od púšte cez pláže až po hory. Je to tiež jedinečná krajina, ktorá sa môže pochváliť tým,  že tu žijú ľudia z celého sveta a tak na jednom mieste spoznáte množstvo kultúr.

Ktoré sú vaše najobľúbenejšie miesta?

Veľmi radi navštevujeme Joshua Tree National Park a okolie Palm Springs. Milujem púšte, hlavne na jar, keď kvitnú kaktusy. Tiež sa pravidelne vraciame na Channel Islands National Park či Catalina Island. Moje top mesto duchov (ghost town) je Cerro Gordo pri meste Keeler. Samozrejme, nemôžem vynechať Grand Canyon, čo vám možno príde ako klišé, ale je to miesto, kde sa vám od tej krásy tisnú slzy do očí.

V súčasnosti sa venujete vášmu blogu „Potulky po USA“. Kedy ste dospeli k myšlienke pripravovať blog a ako dnes spomínate na váš prvý príspevok?

Prvý príspevok som napísala niekedy v roku 2014. Rada som sa mojimi potulkami a zážitkami podelila na Facebooku s mojou rodinou, priateľmi a známymi. Po čase som si však povedala, že by bolo zaujímavejšie miesta aj trochu opísať a mala som pocit, že blog by bol na to ideálny. Nebrala som to vôbec vážne a tým pádom som odflákala diakritiku. Teraz je to už lepšie, ale stále mám problém s klávesnicou a radšej asi začnem „vlogovať“. Moja motivácia vyvierala z toho, že článok si môže nájsť ktokoľvek, aj mimo okruhu priateľov. Tiež som premýšľala nad tým, že moje články môžu ľudí zaujať a tým pádom pomôcť zmeniť ich pohľad na Spojené štáty a Kaliforniu. Nepovažujem sa však za cestovateľa, skôr ide o  voľné blogovanie z bežného života a víkendových únikov. Po novom som však začala s rubrikou Česi a Slováci v USA, aby si ľudia mohli prečítať aj príbehy iných ľudí a ich perspektívu.

Každý z ľudí má vo svojom vnútri ukryté nesplnené sny a túžby. Môžete niektoré z nich odhaliť? Prípadne, kde sa vidíte o päť rokov?

Ako som už spomínala, veľké očakávania som vymedzila zo svojho života. Túžim po početnejších „road tripoch“ po pobreží západu až po Seattle a tiež naspäť na Route 66. Počula som veľmi veľa o Oregone a láka ma navštíviť ho.

Tiež ma priťahuje začať rozvíjať nový biznis. Keby sa mi niečo podarilo začať do piatich rokov, znamenalo by to pre mňa veľký úspech. Mám však problém rozhodnúť sa akým smerom sa vydať, keďže ovládam viacero vecí. Preto sa snažím mať oči a uši otvorené. Keď sa na mojej životnej ceste objaví tá správna príležitosť, budem vedieť, že sa jej pevne chytím a už ju nepustím. Do piatich rokov by som ešte chcela vyprodukovať aspoň jeden sólový album a keby sa mi podarilo aspoň raz za čas vrátiť na lokálne pódiá, považovala by som to tiež za úspech. Držte mi palce!

Peter Fritz
Fotografie: Archív Henriety Stepanovsky (Potulky po USA)
https://potulkypousa.com