Malá nepríjemnosť a šťastný koniec dlhej cesty

Pokračujem v ceste do Louisvilleu a, samozrejme, popritom som zozbieral zopár nových poznatkov a skúseností, ktoré sa v budúcnosti osvedčili.

Ako „novic“ smerujúci do Ameriky som bol stále v strese. Mal som obavy o batožinu, tak som sa pre istotu na každom transfere informoval či mi ju preložili do lietadla, s ktorým som mal letieť. Vo Frankfurte bolo všetko v poriadku, no v Chicagu som musel čeliť problému, aj keď úplne inému. Batožina bola preložená, ale… Na letenke z Chicaga do Louisvilleu som nemal uvedené číslo sedadla. Tak som sa na to spýtal personálu a dostal som veľmi jasnú odpoveď: „Bohužiaľ, lietadlo je obsadené, tak vám zatiaľ nemôžeme priradiť miesto.“
Chvíľu mi trvalo, pokým som strávil túto informáciu, ale najmä – nerozumel som slovíčku zatiaľ. „Čo to znamená?“ – pýtal som sa sám seba.

Bola to studená sprcha na moju nesmelo sa rodiacu sebadôveru. Odrazu som bol opäť ako uzlík nervov. Ale, z každej situácie sa dokážete dostať a poučiť sa. K tomu bolo potrebné len komunikovať. Tak som sa snažil získať nejaké informácie, čo mám v takejto situácii robiť. Personál leteckej spoločnosti United Express (súčasť spoločnosti United Airlines), s ktorou som letel do najväčšieho mesta Kentucky, ma upokojil, že to nie je nič výnimočné, nech sa pokojne posadím a oni to vyriešia.

Svojej spolucestovateľke, ktorá čakala na let do Cincinnati, som povedal o čo ide. Okamžite ma upokojila, že nič vážne sa nedeje, nech dôverujem informácii, ktorú som dostal. A skutočne, po chvíli som si vypočul oznam, kde mäkký ženský hlas vyzýval dobrovoľníkov, či nemajú záujem prepustiť svoje miesto v prospech jedného cestujúceho. Novinka, s ktorou som sa nikdy predtým nestretol. Nervozita zo mňa opadla a ja som začal veriť, že nakoniec budem cestovať do Louisville podľa plánu. O chvíľu ma opustila spolucestujúca z Bulharska, ktorej patrí moja vďaka. Musela nastúpiť na svoj let. Pomohla mi zvládnuť prvé momenty na americkej pôde. Ďakujem!

Úsmevný poznatok 3

Každý problém, hoci aj nečakaný, je možné vyriešiť. Nenechajte sa znepokojiť  katastrofickými scenármi a obavami, že sa nachádzate vzdialení tisíce kilometrov od rodnej krajiny a svet je zlý. Ľudia vám radi pomôžu a poradia.

Dôvod prečo som chcel letieť

Nakoniec som sa teda k miestu v lietadle dostal. Bol som rád, pretože na letisku ma čakala manažérka z Louisville Convention & Visitors Bureau, Susan Dallas, s ktorou som komunikoval ešte pred mojou cestou do USA. Vymenili sme si emaily s tým, že v jednom z nich sa ma nečakane spýtala, či by som chcel, aby prišla pre mňa na letisko. Bol som vtedy v šoku, lebo som neočakával taký záujem o cestovateľa a novinára z východnej Európy. Dokonca som jej odpovedal otázkou či to myslí vážne. A aby toho nebolo málo, ešte mi ponúkla možnosť vybrať si reštauráciu, kde by sme mohli spoločne vyjsť na večeru. Samozrejme, že som si vybral nezvyčajnú a vyhľadávanú reštauráciu, ktorá už dnes, bohužiaľ, neexistuje. Volala sa Lynn´s Paradise a nachádzala sa na 984 Barrett Avenue v Louisville. Bola zázračne pestrofarebná, lákavá, plná umenia.

Z čoho vyvierali moje pochybnosti? Pred samotnou cestou som si totiž vypočul množstvo „osvedčených informácií“ o americkej pohostinnosti. „Tam sa každý stará len o seba. Nenechaj sa oklamať zdvorilostnou komunikáciou. Nikdy sa nedaj pozvať do reštaurácie, lebo aj tak si to zaplatíš sám.“ Boli to zvláštne, nie príliš pozitívne tvrdenia, ktoré ma vyrušovali a pripravovali o zdravý úsudok.

Už vopred som si v hlave vytvoril negatívne očakávania, spoločne s množstvom otázok: „Ako zvládnem situácie na letiskách? Ako reagovať na neznámych ľudí? Prijať či neprijať pozvanie do reštaurácie?“

Všetko vyriešil palubný lístok aj s miestom v prednej časti malého lietadla Embraer spoločnosti United Express a krátky 50 minútový let do Louisville. Konečne som bol v cieľovej destinácii, kde sa všetky moje obavy – až na strach z neustálej komunikácie v cudzom jazyku, keďže som nemal pri sebe žiadneho krajana, ktorý by mi občas prerušil dlhý jazykový pôst, stratili. Stretol som skvelých ľudí a objavil nové, pre mňa neznáme prostredie.

Úsmevný poznatok 4

Nedajte na „overené rady znalcov inej kultúry“. Najmä, ak viete, že najďalej vycestovali do „neďalekého okresného mesta“.