Ako sa mi Amerika dostala pod kožu

Amerika sa mi dostala pod kožu a už z nej nevyšla. Zostala si učupená niekde v mojom tele, aby si neskôr našla cestičku do životne dôležitej tepny a pomocou nej sa prepašovala do mojej mysle. Tú nakazila natoľko, že by ju nebolo možné odstrániť ani operáciou či liečiť chemoterapiou. Zostala tam usadená a rozvíjala sa ako choroba v poslednom štádiu. Mala však jednu dobrú vlastnosť, neumieralo sa na ňu.

Amerika bola láskou na prvý pohľad. Nie však takou nepredvídateľnou, ako pri náhodnom a nečakanom citovom vzplanutí. Podnetom nebola ani iskra či údiv nad okukanými znameniami – akými sú socha slobody, americká vlajka či logo Hollywoodu nad Los Angeles.

Bol to opatrný začiatok vzťahu, ktorý časom silnie a vôbec nestráca na sile.

Ameriku sa oplatí vyskúšať

Som prekvapený, koľko ľudí z môjho blízkeho okolia sa rado prezentuje „astronomickým“ počtom navštívených krajín – od európskych destinácií, cez exotické krajiny Ázie či Blízkeho východu alebo Južnej Ameriky. Akonáhle však počas rozhovoru spomeniem Spojené štáty, zaregistrujem, že z nich vyžaruje zvláštny odmietavý prístup. Na tvárach sa im objaví pochybovačný úškrn, pričom si vypočujem typické „nás Amerika neláka, ešte sme ju nikdy nenavštívili“, čím tejto mladej dáme nedávajú šancu, hoci sa s ňou ani nezoznámili. Ja som však bol v minulosti taký istý. Aj ja som mal pred Amerikou rešpekt.

Aj preto som sa v spolupráci s ďalšími, a najmä úžasnými, priateľmi rozhodol predstaviť Ameriku a možnosti, aké ponúka. Verím, že sa nám podarí zmeniť váš pohľad na túto zaujímavú a rôznorodú krajinu.

Strach

Najvýraznejším podnetom, ktorý ma naprogramoval cestovať, bol strach. Priznám sa, bolo to čudné, ale je to pravda. Ako zrelý muž som sa vybral na moju prvú cestu do „štátov“ a mal som z toho plné gate. Nevedel som dobre po anglicky, o Amerike som mal zozbieraných pár základných informácií, k tomu množstvo „overených a hodnoverných hlúpostí“ od znalcov životného štýlu Ameriky, ktorý odsledovali v amerických akčných filmoch. A tak jediné čo mi zostávalo, bolo skočiť do vody a čakať čo sa bude diať. No najmä – k tejto ceste ma primäla veľká túžba. K tomu sa pridala náhodná šanca navštíviť Louisville (Kentucky) v úlohe novinára. Tak som sa rozhodol prekonať strach. (A ešte čosi o sebe prezradím, ako čerta som sa bál lietania.)

Úsmevný poznatok 1

Cestujte, aj keď vás a začiatku ovláda strach. Prekonajte ho a vystúpte zo svojej komfortnej zóny.

Nová známosť

Môj strach sa objavil hneď na letisku, keď som zostal sám, bez akejkoľvek pomocnej barličky. Len ja a strach – vyhodený z mojej komfortnej zóny. Napokon som odhodil všetky katastrofické scenáre prebiehajúce mojou mysľou závratnou rýchlosťou a na medzinárodnom letisku vo Viedni som vykročil v ústrety kontrole. Po lete z rakúskej metropole som strávil nejaký čas na tranzite vo Frankfurte, kde som sa zaoberal skôr sledovaním cestujúcich a očakával, čo sa bude diať počas dlhého takmer desaťhodinového letu do Chicaga.

Mohutný trup Boeingu 747 spoločnosti Lufthansa sa ohrieval na poludňajšom slnku, pričom som sa zmieril s nevyhnutným –  onedlho ma zhltne do svojich útrob. Po boardingu som sa usadil na určené miesto, ktoré mi nadiktovala číslica na letenke, užil si vzlet a potom už len sledoval blízke okolie, pasažierov okolo, pričom som premýšľal nad tým, aké to bude nudné presedieť toľko hodín sám. No napokon som dostal milú spoločnosť, ktorá ma vytrhla zo samoty myšlienok. Bola to mladá profesorka dejín z Bulharska (ospravedlňujem sa jej, ale meno som si už nezapamätal), ktorá cestovala do Cincinnati (Ohio) na pracovný pobyt. Od momentu, ako sme si vymenili pár slov, sa tento komunikačný vodopád zastavil až v Chicagu. V tomto momente sa jej musím poďakovať za pomoc, ktorú mi poskytla počas tradičných procedúr po prílete do USA. Kontrola, odovzdanie batožiny, presunutie sa do terminálu pre domáce lety. Všetko som s jej pomocou zvládol.

Úsmevný poznatok 2

Počas ciest spoznáte nových ľudí, čo vás obohacuje a ponúka nové skúsenosti.