Ako zvládnuť let do LA a na čo by ste mali myslieť

Po dlhšej odmlke sa konečne môžeme vybrať do Los Angeles. Samozrejme, prvý krok k tomu, aby ste si mohli užiť nádherné slnečné počasie a zaujímavé prostredie svetového centra filmu, predstavuje cesta. A tá niečo trvá. Zopár odpovedí na to, ako zvládnuť dlhý let či zvládnuť prvé kroky v inom časovom pásme, nájdete na nasledujúcich riadkoch.

Let do Los Angeles nepatrí ku krátkym a spája sa s ním prestup či prestupy. Samozrejme, pokiaľ si nevyberiete z aktuálnej ponuky Austrian Airlines, ktorá uviedla priame lety do niektorých miest USA – New York, Los Angeles, Miami… (Má to však malý háčik – cestovať môžete len s príručnou batožinou. Ďalšiu si musíte priplatiť. A v tomto prípade, ak cestujete na viac dní a okrem toho chcete navštíviť nejaký outlet, to je nepríjemná správa.) Ak vám však stačí len príručná batožina, ste odbremenení od starostí s prestupom a o niekoľko hodín dlhším časovým úsekom, ktorý musíte stráviť na palube lietadiel či na letiskách.

Vaša cesta sa začína na letisku a je len na vás, ktoré si vyberiete. Viedenský Schwechat nie je príliš vzdialený od slovenských hraníc. Pre niekoho však môže byť zaujímavá Budapešť, Praha alebo niektoré z letísk u našich poľských susedov. Ja som si počas mojich ciest vyskúšal odlety z Viedne a Budapešti. Pri týchto letiskách však musíte počítať aspoň s jedným prestupom. Keď som letel do Kentucky, tak som ich absolvoval viac. Ale do LA sa dá cestovať buď bez prestupu (pri spomínanom výbere rakúskeho leteckého dopravcu) alebo s jedným, ak si vyberiete inú leteckú spoločnosť. (Samozrejme, môžete absolvovať aj viac prestupov, ak stavíte na cenovo výhodnejšiu ponuku.). Takisto môžete siahnuť po ponuke služieb nízko-nákladových spoločností. Ako príklad uvediem možnosť cestovať z Budapešti so spoločnosťou Wizz Air na Island a odtiaľ spoločnosťou WOW Air do LA. Ak si vyberiete let renomovanejšieho leteckého dopravcu, tak vaša tranzitná destinácia bude závisieť od konkrétneho výberu. Mne sa podarilo zatiaľ spoznať niekoľko tranzitných letísk, odkiaľ som odlietal do USA – Zürich, Frankfurt, Londýn a Paríž. Do týchto európskych metropol som cestoval vo väčšine prípadov z letiska vo Viedni. Raz som siahol aj po Budapešti, keďže v tom čase som objavil výhodnú ponuku leteniek s odletom z maďarského hlavného mesta.

Viedenské letisko láka najmä vzdialenosťou, keďže nie je príliš vzdialené od našich hraníc, čo znamená pohodlnejšiu a rýchlejšiu cestu z Bratislavy (v mojom prípade od Nitry). Na letisko som mohol celý čas cestovať po diaľnici.

Všetky lety do Ameriky, ktoré som absolvoval, odlietali z jednej z európskych metropol na poludnie, čo znamenalo skoré ranné odlety z Viedne či Budapešti. Podľa toho, na ktorom tranzitnom letisku ma čakal prestup, som si dokázal naplánovať itinerár. V prvom rade bolo dôležité uvedomiť si, že ma čakal kratší, takmer dvojhodinový let do tranzitného letiska, k tomu som nejaký čas strávil čakaním na prestup a 12-hodinový let za veľkú mláku.

Skorý ranný let prakticky znamená prebdetú noc pred odchodom na letisko. Keďže je vhodné byť na letisku aspoň o dve hodiny skôr, určite sa dobre nevyspíte. Pre mňa to znamenalo vstávať okolo druhej ráno, dať sa rýchlo do ľudského stavu a okolo tretej sadnúť do auta, smer letisko Viedeň. Po príchode do Schwechatu zaparkovať, presunúť sa na príslušný terminál, nejakú tú hodinku si počkať, následne prejsť všetkými procedúrami pred odletom a potom necelé dve hodiny relaxovať na palube lietadla. Ak váš let prebieha dobre, prípadne odštartoval podľa časového harmonogramu alebo máte k dispozícii dostatočne dlhý časový úsek na prestup, nemusíte sa venovať ničomu, len si užívať let. O niečo hektickejšia situácia nastane vtedy, keď váš let mešká, ale aj v takomto prípade sa nemusíte obávať. Vo väčšine prípadov pilot pred príletom informuje tranzitných cestujúcich o situácii a mnohé lety získavajú informácie o svojich cestujúcich. Raz sa mi však stalo, že na prestup som mal hodinu, ale lietadlo chvíľu meškalo, takže z pohodlnej hodiny zostalo pätnásť minút. Po prílete už moje meno žiarilo na informačných tabuliach, kde vyzývali cestujúcich, aby sa urýchlene dostavili na „čeking“. Napokon som všetko stihol a bez problémov sa dostal na let do Los Angeles.

Ak z objektívnych príčin nestihnete váš let, tak zostaňte pokojní. S nervozitou si vzniknutú situáciu dokážete len skomplikovať a zbytočne sa vystresujete. Potrebujete zachovať chladnú hlavu a okamžite situáciu riešiť. Najlepšie je prísť na „gate“ odkiaľ ste mali letieť a vysvetliť čo sa vám udialo. Personál leteckej spoločnosti vám pomôže, podá informácie alebo vysvetlí, čo by ste mali urobiť. Ešte výhodnejšie je zavolať na zákaznícku linku leteckej spoločnosti, kde vám let promptne „prebookujú“.

Našťastie, podobný prípad som zažil len raz, aj to len počas letu v rámci Európy, keď mi zrušili let do Ženevy. Napokon letecká spoločnosť vzniknutú situáciu vyriešila a okamžite našla náhradný let. Jedine som si musel počkať dve hodiny navyše na letisku.

Poďme však k letom do USA, konkrétne do mesta anjelov. Let trvá 12 hodín, čo znamená, že na palube lietadla strávite dosť dlhý časový úsek. Dokonca, počas letu z Paríža sa mi podarilo stráviť na palube dlhých 14 hodín, keď lietadlo (Airbus A 380) plné cestujúcich stálo na ploche dve hodiny, bez toho, aby opustilo miesto „boardingu“. Po hodine a pol sa ozval z reproduktorov na palube oznam, že lietadlo má poruchu a technici musia vymeniť nejakú súčiastku. Po dlhých dvoch hodinách sa konečne lietadlo odlepilo zo zeme a cesta sa mohla začať.

Čo robiť na palube takú dlhú dobu?
Možností nie je veľa, ale vždy si let môžete spríjemniť. Niektorí čitatelia môžu oponovať, že je to dlhý časový úsek a ešte k tomu, niektorí môžu mať pred lietaním rešpekt. Musím sa čestne priznať, že ja som patril k tým „odvážlivcom“, ktorí pred odletom prežívali tryznu. Už pri pomyslení, že budem musieť stráviť dlhý čas v „úzkej tube“ vysoko vo vzduchu, som bol nervózny. Svoju prvú cestu do USA som absolvoval sám, keď som cestoval na novinársku cestu do Kentucky. Bol som odkázaný sám na seba, bez akejkoľvek pomoci, bez známych či priateľov. Počas letu z Frankfurtu do Chicaga som strávil 9 hodín na palube. Ale musel som cestovať a hlavne, chcel som. Počas cesty som absolvoval tri vzlety a tri pristátia (Viedeň – Frankfurt; Frankfurt – Chicago; Chicago – Louisville), takže som si zalietal do sýtosti na rôznych typoch lietadiel – od klasického, akým sa bežne lieta do európskych destinácií – Boeing 737 alebo Airbus A 320, cez mohutný Boeing 747 a malý Embraer 145, ktorý mal na jednej strane len jeden rad a na druhej dva rady sedadiel. Po týchto zážitkoch zo mňa všetok strach spadol a od tej doby nemám s lietaním žiadny problém. Dokonca som si ho obľúbil.

Pred transkontinentálnym letom sa však pripravte na niekoľko situácií:

Vezmite si na palubu teplejší sveter alebo mikinu (ženy, ktoré cestujú na boso v sandálikoch aj teplejšie ponožky), pretože sa stáva, že počas letu budete mať niekedy pocit, že sa nachádzate v chladničke a nie v dopravnom prostriedku. Je to však individuálne a záleží to od jednotlivých leteckých spoločností. Klimatizácia často chladí natoľko, že už po pár hodinách letu hľadáte všetko, čím sa dá prikryť. (Dokonca pre mužov, ktorí sú vystrihaní na kratučko alebo nie sú obdarení vlasmi, odporúčam šiltovku. Keď som po prvýkrát letel do Los Angeles, čudoval som sa, že známy nabehol do lietadla v šiltovke. Až po chvíli som pochopil prečo. Chlad mi prekážal a nepríjemne chladil hlavu.)
Nesnažte sa celú dĺžku letu presedieť na sedadle a sledovať filmy. Obdivujem tie vzácne výnimky, ktoré nastúpia na palubu a po vzlete okamžite zaspia a dokážu takto „vegetovať“ takmer polovicu letu. Mne to v lietadle nejde a aj nočný let je u mňa skôr rozdelený na úseky, kedy krátke driemoty strieda bdelosť. Počas letu si skúste pochodiť po uličkách, postáť na voľnom priestore, medzi jednotlivými oddeleniami, prípadne pri „kuchynkách“, kde chystajú letušky občerstvenie. Ak sa vám stane, že budete letieť obrím Airbusom A 380 (ja som mal možnosť vyskúšať si let s Air France), tak máte vyhraté, pretože si môžete pochodiť po schodoch, ktoré spájajú jednotlivé paluby. Pohyb vám pomôže trochu natiahnuť stuhnuté svalstvo na nohách a celkovo vás preberie zo stereotypu na sedadle. Takisto znížite možné riziko žilnej (cestovnej) trombózy, ktorá trápi niektorých cestujúcich. Aj tá najlepšia hudba alebo film vás po čase prestanú baviť.
Ak máte pocit, že sused na vedľajšom sedadle je vám sympatický, skúste nadviazať rozhovor. Uvidíte ako rýchlo vám prejde čas. Rozhovor nikdy nie je na škodu. Dozviete sa zaujímavé informácie, spoznáte nových ľudí. Keď však na rozhovor nemáte chuť, nikde nie je napísané, že sa musíte za každú cenu zhovárať. Možno bude stačiť byť príjemný a sem tam sa usmiať.

Počas letu sa podáva občerstvenie a, samozrejme, na palube sa podáva dvakrát jedlo v podobe menu, kde si môžete vybrať z dvoch či troch jedál. Aj keď to nie je žiadny kulinársky zázrak, zjesť sa dá. Okrem toho sa podáva občerstvenie – káva, čaj, nealkoholické nápoje, pivo a víno. O káve a čaji na palube sa dozviete viac, keď si prečítate niektoré z kníh či blogov, ktoré napísali letušky. Kvalita vody totiž nie je najlepšia. Je uskladnená v zásobníku, ktorého ventil sa nachádza nebezpečne blízko toho na čistenie toalety.
Niektoré letecké spoločnosti spoplatňujú destiláty, takže si budete musieť za ne zaplatiť. Európske spoločnosti sú benevolentnejšie, americké niekedy spoplatňujú aj víno. Pri pití alkoholu si však dajte pozor, pretože už samotný vzduch na palube nevplýva dobre na organizmus, keďže je veľmi suchý a spôsobuje dehydratáciu. Preto pite často vodu. Alkohol, ak ho vypijete s mierou, vám môže pomôcť zaspať, ale na druhej strane má neblahý vplyv na dehydratáciu. Takže radšej menej a ak už máte chuť na alkohol, tak po jeho požití pite veľa vody.

Ak počas letu absolvujete prestup, tak venujte pozornosť nákupom v duty free shope na letisku. Ak ste odovzdali batožinu a máte k dispozícii len príručnú, s nakúpenou fľašou kvalitného vínka alebo destilátu sa budete musieť počas kontroly na tranzitnom letisku rozlúčiť. Na palubu si ju jednoducho nemôžete vziať. Jedine, že by ste ju preniesli vo vlastnom žalúdku.
Po dlhom lete sa niekedy môžete cítiť úplne zlikvidovaní únavou. Ešte horšie je to s časovým posunom – známym „jet lagom“. Predstavte si, že vstávate skoro ráno, povedzme o druhej, celý deň a takmer celú noc strávite v lietadlách, na letiskách a o piatej popoludní miestneho času priletíte do Los Angeles (to sú u nás dve hodiny ráno). Váš organizmus prežíva poriadny zmätok. Podľa správnosti by ste mali spať a nie pobehovať po letisku LAX. K tomu musím pripočítať takmer hodinu, pokým sa dostanete a prejdete kontrolou, vezmete si batožinu a vyjdete von, kde sa na vás škerí slnko a usmieva modrá obloha. Okolo vás pulzuje nádherné neskoré popoludnie. Aspoň ja som si vždy v LA vychutnával neskoré popoludnia, pretože som cestoval na jeseň. Okrem zmeny času a pekného dňa vás poteší zmena teploty – niekedy vás LA privíta teplotou 28°C a vyššou. Ešte stále však nie ste pripravení ísť do postele. A to už sú už tri hodiny ráno – nášho času. Presun do požičovne áut, vybavenie formalít tiež niečo zaberie a potom nasleduje ešte cesta do hotela v podvečernej premávke Los Angeles. Podľa toho, aké šťastie budete mať a aká bude dopravná situácia na cestách, sa môžete do vášho hotela dostať o dve hodiny. Čiže o piatej ráno stredoeurópskeho času ste už absolútne mimo. Aj keď v LA ešte dohasína deň, váš organizmus je nastavený úplne opačne.

Preto si nikdy hneď po prílete neplánujte návštevu nejakého zaujímavého športového podujatia. Ja som to so skupinou priateľov spravil. Mali sme kúpené lístky na hokejový zápas NHL – Los Angeles Kings – San Jose Sharks. Bol to úžasný zážitok, ale mal aj svoje negatíva. Napríklad, cesta do „downtownu“ Los Angeles nejaký čas trvala, k tomu sa pridali neočakávané problémy, takže sme prišli až na druhú tretinu. Organizácia a atmosféra ma prebrali, ale akonáhle sa objavili pokojnejšie fázy zápasu, hlava mi klesala únavou. Po zápase ma čakala ešte cesta do hotela, ubytovanie a do postele som sa dostal o ôsmej ráno nášho času. Mysle som si, že budem spať tak dlho, že vstanem na poludnie miestneho času. Čo sa však nestalo. O pol štvrtej ráno (času v LA) som už hľadel do stropu, bol som odpočinutý a nevedel som, čo od dobroty robiť. Tak som vyšiel na balkón a sledoval ako východ slnka zapaľuje sklené budovy mrakodrapov v centre LA.