Americké zastavenie na Slovensku

Niekedy je možné spoznať kúsok Ameriky aj bez náročného cestovania za oceán. A to rovno na Slovensku. Napríklad, prostredníctvom príbehov, v ktorých vystupujú návštevníci spoza oceánu. O príbehoch sa zvykne tvrdiť, že prekonajú aj tie najväčšie vzdialenosti, prežijú stovky či tisícky rokov a tak sa stávajú nesmrteľnými. Tentokrát ma priviedli do malej dedinky Oponice, kde sa jeden zaujímavý odohral. Jeho hlavnými hrdinami sa stali Američania.

Veľkou kovanou železnou bránou som vošiel do areálu a presunul sa ku kaštieľu, dnes luxusnému štvorhviezdičkovému hotelu, ktorý okrem bežných vymožeností ponúka jednu nevšednú atrakciu. Veľkú knižnicu plnú starých vzácnych kníh – výsledok zberateľskej vášne bývalých majiteľov kaštieľa, rodiny Apponyiovcov. Na recepcii som sa spýtal na manažéra Petra Králika, s ktorým som mal absolvovať prehliadku knižnice. Chvíľu som si posedel, prelistoval si nejaký časopis a potom sme sa zvítali. Po tradičnej výmene zdvorilostných fráz sme sa presunuli do knižnice.

Miestnosť, ktorá rozpráva svoje príbehy
Knižnica žila svojím tajomným životom. Zvonka sa oknami nesmelo predieralo svetlo, ktoré odovzdávalo svoju silu policiam plných kníh. Parkety začali potichučky vŕzgať, akoby naznačovali, že knižnica patrí iným obyvateľom a takých votrelcov, ako som ja, tu neprijímali s radosťou. Peter rozsvietil bočné svetlá, ktoré ešte zvýšili tajomnú atmosféru tejto sály, kde sa pomedzi nás preplietali státisíce myšlienok dávnych autorov, ktorí zasvätili svoj život písaniu. Na pravej strane miestnosti sa vynímali staré kufre, ktoré vraj patrili Thomasovi Cardezovi z Filadelfie. Na malom stolíku vedľa kufra bol položený písací stroj. V ňom sa nachádzal list potlačený sotva viditeľným písmom. Bol podpísaný samotným Cardezom. Potom sme prešli k stolu, z ktorého vybral staré fotografie a začal rozprávať príbeh o Američanoch a cestovaní za bujarou zábavou.

Srdcový kráľ a knieža zábavy
Čo robili Američania v zapadnutej dedinke vtedajšieho Československa? Hlavným aktérom príbehu amerických cestovateľov sa stal domáci bonviván Henrich Apponyi, človek s mimoriadnym citom pre umenie, poľovačky, cestovanie a najmä zábavu. Mladý gróf miloval luxusný život, veľkolepé večierky či objavovanie nových krajín. Práve on je zodpovedný za to, že sa v malej, takmer stratenej dedinke Oponice, v sídle rodiny Apponyi, objavili zaujímavé osobnosti z Ameriky. Nie, neprišli len tak, naverímboha, aby spoznávali krásy vtedajšieho Československa, ani ich do tohto zabudnutého kúta nepriviedla náhoda či biznis. Bola to zvedavosť, peniaze, hry a zábava. Jednou zo zaujímavých postáv bol Henrichov veľký priateľ a dlhoročný spoločník Američan Thomas Drake Martinez Cardeza – dobrodruh, cestovateľ, poľovník a bohém, ktorého spájalo s grófom Apponyim dlhodobé priateľstvo z čias spoločných návštev prestížnych klubov v Paríži. Obaja poznali krásy mesta svetiel, najmä Montmartru, kde sa nachádzali zábavné podniky, vrátane slávneho lokálu s veterným mlynom na streche – Moulin Rouge. Americký bohém a československý nositeľ modrej krvi, ktorí poznali každú piaď nočného Paríža, vedeli, kde sa podáva najlepšie jedlo, najsilnejšie nápoje, vrátane módneho absintu, ale mali prehľad aj o tom, v ktorom kabarete vystupujú tie najvychytenejšie hviezdy. Tak objavili americkú speváčku a tanečnicu zo St. Louis Josephine Baker. Jej kariéra začínala v tom čase prudko stúpať do výšav. Ľudia v meste sa chceli zabávať a naša dvojica s nimi. Vtedy skrsla v hlavách oboch priateľov, možno to bol nápad samotného Cardezu, myšlienka pozvať šarmantnú Josephine do Československa a tak sa predviesť pred známymi v kaštieli. To by bola sláva a prestíž! Len aby sa nejako podarilo čiernu divu presvedčiť.

Čierna diva
Celá cesta slávnej Josephine, privádzajúcej v tej dobe európskych mužov do šialenstva svojím legendárnym „Banana dance“, je zahalená rúškom tajomstva. Dnes nevieme zistiť presný dátum tejto zaujímavej udalosti. Aj veľký obdivovateľ Apponyiovskej slávy Peter Králik, sa len domnieva, že to bolo v období rokov 1927 – 1930.

Aké argumenty nakoniec zavážili, aby sa Josephine rozhodla pre cestu do neznámej krajiny? Naisto porozumela medzinárodnej reči peňazí, ktoré jej Henrich Apponyi ponúkol, a možno sa k tomu pridala aj veľká dávka zvedavosti. Je však dokázané, že bola hosťom veľkolepého večierka a jeho prvou hviezdou. Tancovala a spievala na masívnom snookerovom stole, zatiaľ čo muži bezradne, ako zhypnotizovaní, stáli okolo a mnohí si určite museli pritom uvoľniť motýlika. A medzi prítomnými sa naširoko usmieval aj Thomas Cardeza, možno pritom ospevoval osud, ktorý ho zachránil pred utopením v ľadových vodách Atlantiku, počas potopenia oceľového „nepotopiteľného“ obra Titanicu.

Zvečerilo sa, tajomné tiene a šepot histórie akoby sa unavili počúvaním neopakovateľného príbehu vášní, a odplazili sa do najtmavších kútov. Odrazu zostalo v starej knižnici príjemne. Nepríjemné však bolo, že rozprávanie dospelo do svojho konca a ja som sa musel rozlúčiť.

Vedeli ste, že…
Josephine Baker si získala aj pozornosť žien? Zrazu prišlo do módy opaľovanie. Každá žena chcela mať v tej dobe takú úžasnú pleť, ako ona.

Dokonca tento trend podnietil vznik nového výrobku – oleja na opaľovanie.

Parížanky takisto odpozorovali, že si Josephine holí podpazušie, čo bola na tie časy v starostlivosti o zovňajšok absolútna novinka.

Legendárny „snookerový“ stôl, na ktorom tancovala a spievala Josephine Baker

Thomas Drake Martinez Cardeza, osobný priateľ Henricha Apponyiho, cestoval na Titanicu pri jeho prvej a poslednej plavbe? Cardeza zostal aj so svojou matkou medzi 711 šťastlivcami, ktorí katastrofu slávnej lode prežili.

Cardeza vzal na Titanic svoju matku, sluhov a šperky za milióny. Manželku Mary nechal doma, v kaštieli v dedine Kovarce, ktorý takisto patril rodine Apponyi. Cardezovci dostali za potopené šperky od poisťovne rekordných 17-miliónov dolárov, čo bola v tom čase najvyššia vyplatená suma v histórii amerického poisťovníctva. Neoverené informácie tvrdia, že najvyššie hodnoteným šperkom vo vlastníctve Cardezovcov bol tmavomodrý diamant, ktorý pripomína slávny šperk Srdce oceánu z legendárneho Cameronovho filmu Titanic

Cardeza počas pobytu u grófa Apponyiho rád zabával domácich obyvateľov s cvičeným šimpanzom alebo jazdil na kolieskových korčuliach. Jeho manželka Mary rada pomáhala. Vídali ju, ako cez oblok rozdávala periny a šaty ženám. Veľa vecí dala ľuďom z vďaky za ich službu. Aj ona raz však raz vzbudila pozornosť. Ako prvá v širokom okolí jazdila na aute. Filantropka Mary počas prvej svetovej vojny zriadila nemocnicu pre vojnových invalidov v Budapešti, časť z nich potom opatrovala priamo v kaštieli.

Thomas Cardeza zomrel v roku 1954 ako 89-ročný. Thomas a Mary Cardezovci založili v roku 1939 The Cardeza Foundation for Hematologic Research na pamiatku Thomasovej matky Charlotte Drake Cardeza. Nadácia dodnes pôsobí vo Philadelphii.

Thomas and Charlotte Drake Cardeza sú pochovaní na cintoríne West Laurel Hill Cemetery, Bala Cynwyd, PA.

Kaštieľ v Oponiciach navštívili aj bratia bývalého amerického prezidenta Theodora Roosvelta.

Henrich Apponyi zdedil zberateľskú vášeň po svojich predkoch. Jeho knižnicu môžu dodnes obdivovať návštevníci Chateau Apponyi. Obsahuje úžasné knihy Giordana Bruna, Machiavelliho či Isaaca Newtona. Okrem knižných titulov však zbieral aj dlhy. Rád stávkoval na kone, hral ruletu, poker a traduje sa, že počas jednej partičky kariet dokázal za jeden večer prehrať niekoľko svojich domov. Henrich zomrel za doposiaľ nevyjasnených okolností 5. decembra 1935 v Berlíne. Šepká sa, že sa zastrelil.

Ak sa počas svojich víkendových ciest ocitnete v blízkosti Oponíc, určite si vyhraďte čas na návštevu Chateau Apponyi, kde sa aj hostia z ďalekej cudziny cítili ako doma.

Château Appony ****
Oponice 271
956 14 Oponice, Slovakia
Recepcia: +421 38 32 38 111
info@chateauappony.sk
www.chateauappony.sk

GPS
zemepisná šírka: 48.46402220
zemepisná dĺžka: 18.14849138